Ako nás vidí termokamera? Porovnanie pred a po zimnom plávaní
Zimné plávanie je fascinujúca aktivita, ktorá posilňuje telo aj myseľ. Tentokrát som sa rozhodol pristúpiť k tomu trochu inak – pomocou termokamery som chcel zachytiť, ako vyzerá telo pred a po 10-minútovom pobyte vo vode s teplotou 4 °C.
Oslovil som môjho dlhoročného parťáka na zimné plávanie Mareka Košeckého. Poprosil som ho, aby tentokrát zaplával bezo mňa. Zatiaľ čo on sa ponoril do studenej vody, ja som zostal na brehu. Ak by som plával, nemal by som šancu aktivovať termokameru v triaške a so skrehnutými rukami. Po vlastnom plávaní by bolo pre mňa nemožné.
Prvá fotografia: Telo pred plávaním
Marek je na fotkách už v plavkách a teplota vzduchu bola okolo 0-2°C.
Na prvej snímke termokamery vidíme Marekovo telo tesne pred vstupom do vody. Žiarivé oranžové a žlté odtiene zobrazujú najteplejšie oblasti tela – hlavne oblasti s intenzívnym krvným zásobením, ako je tvár, trup a ruky.Povrchová teplota pokožky pred vystavením sa studenému vzduchu sa obvykle pohybuje medzi 28–32 °C, čo závisí od oblečenia, telesnej kondície a adaptácie na chlad. Akonáhle sa človek vyzlečie a vystaví sa chladnému vzduchu (v daný deň bola teplota vzduchu okolo 0-2 °C), pokožka začne rýchlo strácať teplo.
Ak telo nie je v pohybe, povrchová teplota pokožky môže rýchlo klesnúť na 20–25 °C v oblastiach najviac vystavených chladu (ruky, nohy, tvár). V prípade intenzívneho vetra môže byť pokles ešte rýchlejší.
Druhá fotografia: Telo po plávaní
Po asi 11-minútovom plávaní v 4 °C vode ukazuje termokamera značné zmeny. Povrchová teplota pokožky výrazne klesla, pričom najchladnejšie oblasti sú na prstoch, rukách (nohy som žiaľ neodfotil). Tiež môžeme pozorovať rozdiely teplôt zobrazené na trupe .Na snímke sú tieto miesta zobrazené odtieňmi modrej a fialovej.
V extrémnych podmienkach, ako je 2–4 °C voda, môže povrchová teplota pokožky na prstoch rúk rýchlo klesnúť pod 10 °C, často až na 5–8 °C v závislosti od trvania expozície a individuálnej adaptácie na chlad. Táto nízka teplota spôsobuje rýchlu stratu citlivosti a motorickej funkcie prstov.
Teplota jadra tela sa stále snaží udržať na 36–37 °C. Telo tak ukazuje výbornú schopnosť adaptácie na extrémny chlad, pričom ochrana životne dôležitých orgánov zostáva prioritou.
Termo-video po zimnom plávaní
Čo sa deje v tele?
Studená voda okamžite stimuluje proces vazokonstrikcie, teda stiahnutia krvných ciev na povrchu kože. To znižuje prietok krvi v pokožke, čím sa minimalizuje strata tepla a zachováva sa teplo pre životne dôležité orgány.
Použitá termokamera
Na meranie som použil termálnu kameru FLIR One Pro, ktorá dokáže zachytiť teplotné rozdiely s vysokou presnosťou. Tieto snímky nielenže informujú, ale zároveň názorne ukazujú, ako telo reaguje na extrémny chlad.
Zaujímavosť na záver
Vedeli ste, že pravidelní otužilci majú schopnosť aktivovať tzv. hnedé tukové tkanivo, ktoré produkuje teplo pri vystavení chladu? Táto adaptácia zlepšuje odolnosť voči nízkym teplotám a môže dokonca prispieť k zlepšeniu metabolizmu.
