update: Problém sú masy
Ak za rok príde jeden človek k plesu, môže to byť v poriadku. Ak ich príde 1000 je to už problém.
Nežijeme už v minulom storočí, kedy ešte v roku 1980 žilo na svete 4,5 miliardy ľudí, čo je skoro o polovicu menej ako dnes. Je tu dva-krát viac ľudí, dostupnosť je lepšia, doprava je hustejšia, turistov a vzdialených návštevníkov je viac.
Dnes však pre návštevy k plesám skôr platí nasledovné:
Plesá v lete
Mnohých ľudí láka možnosť okúpať sa v studených horských plesách. Krásne čisté jazerá častokrát obkolesené panenskou prírodou s veľmi chladnou vodou. Osviežiť sa v nich musí byť úžasný pocit. Kto by odolal? ALE,
na Slovensku je kúpanie sa v plesách zakázané.
Pýtate sa prečo? Je to len ďalší nezmyselný zákaz? Nie. Pravdou je, že kúpanie sa v plesách negatívne vplýva na ich stav a narúša celý ekosystém.
Už samotný prístup k plesám má na nich nepriaznivý vplyv ako napríklad, zošľapovanie brehov a vegetácie, následne dochádza k erózii brehov, ku zakaľovaniu vody.
jedinečných glaciálnych reliktov alebo endemitov obývajúcich len určité lokality,
Ďalším faktorom je kúpanie ako také, ktoré mení chemizmus vody. Mení sa tým ekotop, a ničia sa tým miestne organizmy. Pri kúpaní sa takisto často zmyjú rôzne repelenty, opaľovacie krémy, deodoranty, UV filtre. To všetko negatívne pôsobí na organizmy, ktoré sú niekedy unikátne len pre dané pleso.
Takže nie len na Slovensku, ale ani v iných krajinách by zodpovedný “otužilec” nemal v plese plávať. Naopak, ak stretnete ľudí, ktorí tieto informácie pravdepodobne nemajú a chceli by si v plese ochladiť nohy, či okúpať sa, je správne ľudí oboznámiť o negatívnom vplyve kúpania sa v plesách.
Príklad znečistenia vody na Roháčskych plesách. Viditeľné čiary su sprevádzané mastnými škvrnami.
Je pravda, že pri plesách je rozhodujúce, koľko ľudí sa okolo nich premelie. Na Slovensku to vedia byť aj tisícky ľudí denne, a to je problém. Akokoľvek super by bolo okúpať sa v plese, staloi by sa z toho kvázi kúpalisko, a nzakázanie kúpania by bola pre dané organizmy čistá katastrofa. Ale v prípade plies, ku ktorým sa dostane povedzme 10-20 ľudí za rok, a z nich sa možno traja okúpu, by to nemusela byť tragédia. Takéto výnimky však nejde robiť. To by povedalkaždý „veď tu nik nechodí“. Pri dnešnom masovom turizme, masovej turistike už musíme mať iný pohľad na vec, už to nie je tak, ako to bývalo kedysi, kedy na niektoré miesta prišlo len zopár ľudí.
Áno, na všetkých miestach, kam chodieva viac ľudí nastavujú aj zábrany, oplotenia, či iné upozornenia na to, aby príroda ostala zachovaná, a predišlo sa jej poškodeniu.
Frustrácia, alebo ochrana prírody
Vyzerá to asi zvláštne a mnohí ľudia môžu byť zo zákazov frustrovaní. Je však dobré zmeniť pohľad, že to nie sú zákazy, aby obmedzili vás, ale sú to odporúčania, ako ochrániť prírodu, aby ostala taká aká sa vám páči. Žiaľ nie vždy je to tak komunikované ale je to tak. Aj na divokom Islande, kde ste mohli chodiť kamkoľvek sa odrazu objavili ploty a značky ukazujúce pokiaľ človek môže ísť. Nie ako kedysi. A prečo? Práve pre to množstvo ľudí, tam začali húfne chodiť, ktorí dané miesta navštívia.
Páči sa Vám, či nie, je na vás ako sa rozhodnete, informácie máte, vaše konanie je dôležité.
Otužovaniu zdar, a nech nám príroda ostane zdravá čo a bohato pestrá čo najdlhšie. Koniec koncov, od nej závisí kvalita nášho života.
Tento článok bol pripravený za prispetia riaditeľa Tanapu pána Pavla Majka. Ak sa vám článok páčil, zdieľajte.
otužovanie v plesách, kúpanie sa v plesách, plávanie v plesách, plávanie v plese, otužovanie v plese, ochrana prírody, olej, príroda, TANAP,
