Chodenie naboso sa zdá byť príjemné spestrenie často stereotypnej chôdze v obuvi.
Prináša pocit slobody, dáva dotyk so zemou, vie premasírovať chodidlá, podporí stabilitu nôh, zapojí svaly, ktorých používanie je v topánkach obmedzené. Dokonca vie tiež zlepšiť držanie tela. Bosonožci na to nedajú dopustiť. Chôdza na boso je téma sama o sebe a dalo by sa o nej písať veľa.
Pridajme však k tomu zimu a sneh, a dostaneme „Chodenie v zime naboso a po snehu„.
Tá okrem iného pomáha aj proti kŕčovým žilám.
Intro
Je to zaujímavá forma otužovania. Sám ju z času načas rád praktizujem. Chôdza po snehu mi je príjemná na dotyk, príjemne ochladí chodidlá. Na začiatku sa chôdza po snehu zdá jemne mrazivá a v závislosti od štruktúry snehu môže byť máličko pichľavá, alebo sa nohy budú cítiť ako v snehovom paperí. No neskôr vedia nohy značne oziabať.
Nikdy som však v zime nechodil bosý na dlhšie túry.
Štruktúry snehu:
- najpríjemnejší na chôdzu po snehu je vzdušný čerstvý páperový sneh
- najpichľavejší je kryštalický,
- najchladnejsí je mokrý sneh, práve voda v ňom zapríčiňuje vysoký odvod tepla z nôh.
Krátke chôdze naboso a po snehu
krátke chôdze naboso si po snehu vyskúšal asi každý otužilec minimálne, keď vyliezol z jazera. Krátke hopsanie po snehu zvládnu aj začiatočníci, a neotužilci. Verím, že to mnohí vyskúšali, len tak pre zábavu, zistiť aký pocit je dotknúť sa bosou nohousnehu. Trebárs aj na záhrade, alebo na balkóne.
Dlhšie chôdze naboso a po snehu
Keď sa človek rozhodne ísť na boso po snehu na dlhšiu trasu, je potrebné byť veľmi ostražitý. Už malá vzdialenosť 300-500m môže byť pre človeka neznalého problematiku veľmi nepríjemný zážitok, a môžu vzniknúť aj omrzliny.
Otužilec Ivan Hajdoni chodí v zime po snehu bosý aj na dlhšie túry a robí tak už niekoľko rokov.
Býva v Žiari, hory má na skok a organizuje pravidelné výstupy na Sitno. Jeho obľúbená trojkráľová trasa je práve Sitno.
Čo nám prezradil Bt. Ivan Hajdoni, keď som sa ho pýtal ako riešil, prípravu a riziká takého výstupu?
Príprava
Ivan, ako si riešil prípravu na chôdzu po snehu naboso?
Ivan: „Minútku bosý na snehu vydrží asi každý. Ak sa chce človek pripraviť na dlhšiu chôdzu naboso po snehu pri otužovaní, myslím, že najlepšia príprava je, ak sa človek otužuje aj vo vode, a pri otužovaní v ľadových vodách nepoužíva neoprénové topánky, najlepšie úplne bez obuvi. Samozrejme pri vstupe do ľadovej vody treba poznať bezpečný vstup. Takým spôbom si natrénuje nohy a chodidlá na zimu.
„Ja hovorím, že rovnako ako prsty na rukách aj chodidlá sa ľadovou vodou „zakalia“ a ľahšie zvládnu chôdzu“.
Čo si berieš na túry keď ideš na boso?
Ivan: „Vždy keď idem naboso tak sa otužujem aj vzduchom. a keďže je otužovanie vzduchom mnohonásobne ľahšie ako otužovanie vodou, obliekam sa čo najmenej. Nenosím ani obuv, ani rukavice ani čiapku. Na túry však kvôli bezpečnosti nosím v ruksaku obuv, rukavice a jedlo s pitím, mikinu,pri nejakom extréme by som bral aj rukavice.
Pri chôdzi do vrchov si beriem turistické palice, aby sa na túre do kopca nešmýkalo, lebo na chodidlách nemám „dezén„. Dole kopcom v zime na túre je však lepšie sa obuť. Často-krát je povrch veľmi klzký na bosú nohu.
Chcem tiež spomenúť, že kontrola predpovede počasia je vždy samozrejmosťou a na výstup vždy treba ísť vždy s niekým, nikdy sám“
Riziko omrzlín či iné riziká?
Ivan, ako vidíš riziko omrzlín?
“ Hneď na začiatok spomeniem, že ja sám som nešiel na túru bosý pri teplotách nižších ako -5 -7 °C.
Pri chôdzi naboso je veľmi dôležité, aby sa človek na snehu hýbal, a nestál na snehu. Pri svojích bosonohých potulkách v prírode som raz stretol staršieho pána na Rosniarkach v Banskej Štiavnici, ktorý tiež celoročne chodil naboso. Raz sa však zarozprával, pri rozhovore stál na snehu vyše 30 minút a následne prišiel kvôli omrzlinám o niekoľko palcov na nohách.“
Pri kráčaní naboso je dôležité zvýšiť pozornosť, a ešte viac sledovať, kam človek stúpa. Vyhne sa tak nechcenýcm zraneniam. Zároveň je potrebné sledovať farbu pokožky na palcoch, a keď prsty zbelejú, je dobre si ich zohriať trením a obuť sa. Nejde o rekordy. Veľký rozdiel oproti vode je, že sneh už má mínusovú teplotu, a oveľa rýchlejšie tak vznikajú omrzliny.
Ako vidíš beh na boso po snehu ?
Beh na boso nepraktizujem, lebo sa mi javí ako dosť nebezpečný z dôvodu poškodenia pokožky na chodidlách, či pošmyknutia a pádu.
Jeden certifikovaný WHM žiak mi vravel že vraj aj Wim Hof mal po behu, keď bežal bosý v zime, zničené chodidlá.
Aj tak viem, že niektorí behajú či behali ako Wim Hof.
(viac o behu po snehu v pripravovanom článku)
A na záver:
Buďte opatrní a svoje hranice objavujte a posúvajte pomaly a bezpečne. Po snehu radšej kratšie prechádzky. Pozor keď sú mínusové teploty, je veľký rozdiel, keď svieti slniečko, a keď v noci mrzlo -15°C a zo zeme aj cez deň sála riadny mráz. Pamatajte, že pocit chladu a riziko omrzlín znásobuje vlhkosť.
Držím palce, a neprepálte to, je to pre zdravie a pre radosť. 🙂
Na ukážku: takto vyzerajú nohy 7 dní po chôdzi po snehu, keď to človek prepálil. K omrzlinám môže prísť veľmi ľahko. Tí ďalši spolu-kráčajúci dopadli horše.
Notes:
chôdza, naboso, bosý, barefoot, chodenie po snehu, chôdza v zime, sneh, bosý po snehu, chôdza po snehu, oteklé, otekliny, otek, chůze po sněhu, chôdza po snehu
