Najnebezpečnejšia vec pri otužovaní je, ak niekoho napadne ísť len tak plávať pod ľad.
Ak si otužovanie porovnáte s potápaním, pri potápaní má človek vo fľašiach vzduch a potápač je od vody izolovaný odevom. Následne vie potápač vo vode vydržať oveľa dlhší čas.
Potápanie pod ľadom je samo o sebe kategorizované ako najnebezpečnejsí druh potápania. (spolu s potápaním v jaskyniach).
Ak sa však rozhodne ísť pod ľad si „len tak zaplávať“ otužilec, vynárajú sa riziká, o ktorých mnohí ani netušili.
Riziká ísť pod ľad počas otužovania
-
Termoregulačné centrum
Pri záhlaví hlavy je termoregulačné centrum. Po zanorení sa ľahko môže stať, že človeka jednoducho vypne, stratí pod ľadom vedomie, a je nahratý. Viete si predstaviť, koľko ľudí pôjde zachraňovať človeka pod ľad, keď klesne na dno?
Nikto.
V prípade núdze ak klesnete pod ľad, vás s pravdepodobnosťou 99,9% nik nepojde zachrániť.
Zvyčajne sa volajú záchranárski potápači. Kým prídu, pripravia sa a vojdú do vody, zaberie to nejaký čas .
-
Orientácia
Keď sa človek ponorí pod ľad, veľmi ľahko stratí orientáciu. Ale tak ľahko a rýchlo, že si to ani neviete predstaviť. Keď je plavec, otužovač pod ľadom, všetko okolie sa zdá rovnaké a vôbec nevidno rozdiel medzi miestom, kde sa nachádza diera so vstupom do vody, a kde diera nie je. Proste všetko vyzerá rovnako. Na internete je množstvo videí, ako niekto šiel pod ľad a aké je to cool, suprové. Pravdu povediac je to vo všetkých prípadoch nezmysel, ale dnes je také moderné, že čím väčšia blbosť, tým viac pozretí. Tomu sa treba vyhnúť.
-
Nesprávne odhady
Na vode a pod vodou je odhadovanie vzdialeností skreslené, videnie rozostrené. Navyše pri ochladení, sa človeku zúži vnímanie, a človek nie je schopný plnohodnotne uvažovať. To opäť prispieva k sťaženiu orientácie, sťaženiu rozhodovania a spomalí samotné myslenie človeka.
-
Viditeľnosť
Pod ľadom vyzerá všetko rovnako.
Ako to vyzerá pod ľadom? ked človek ide pod ľad ako plavec, je tesne pri ľade, a všetko vyzerá rovnako. Vôbec nevie, kde je vysekaná diera a kam vlastne ísť.
Už keď ste 1 meter od diery neviete zrakom určiť, kde sa diera nachádza, a ktorým smerom plávať.
Môže to byť prekvapujúce, ale je to tak. Situáciu sťažujú vzduchové bubliny, nepravidelné nánosy snehu, rôzne lomy a odrazy svetla. Mimochodom, bublina v ľade vyzerá ako diera, a človeka pod vodou ľahko zmätie.
Je to jednoducho veda. Situácia pod ľadom neakceptuje teatrálne prehlásenia typu „stačí si veriť“. Tu je naozaj potrebné riadiť sa vedeckými poznatkami a skúsenosťami odborníkov.
Poznám prípad, kde mladý muž, (fiktívne meno Martin) dlhoročný otužilec šiel pod ľad, a vo vzdialenosti 1 meter sa stratil, a plával úplne opačným smerom. Žial skončilo sa to tragicky, nenašiel dieru z vody von.
Iný prípad, kde freediver (fiktívne meno Richard) šiel pod ľad, a kým prvý aj druhý pokus vyzerali v pohode, tretí pokus nevyšiel podľa predstáv, a myslel si, „toto som prepálil, to je môj koniec“. Našťastie v tomto prípade všetko dobre dopadlo.
Ozaj nikdy nechoďte plávať pod ľad.
-
Podchladenie
Keď je človek celý pod vodou a má ponorenú aj hlavu, k ochladeniu a samotnému podchladeniu prichádza oveľa rýchlejšie ako pri bežnom otužovaní.
Ako idú potápači do zamrznutých jazier?
Potápanie pod ľadom si vyžaduje špeciálny výcvik a špeciálnu výstroj na to určenú. Potápa sa výlučne minimálne vo dvojici. Nezriedka je tomu tak, že potápači sa poznajú a dôverujú jeden druhému.
Spýtal som sa potápača Mareka Mikosa, ako taká príprava vyzerá :
Marek sa potápa od roku 2012. Venuje sa technickému a jaskynnému potápaniu. Niekoľko sezón sa potápal aj pod ľadom na Draždiaku, Hlbokom jazere Guláška a na Košariskách.
- IG: https://www.instagram.com/marekmikos/
- Youtube kanál: https://youtube.com/user/marekmikos
Každému ponoru pod ľad predchádza príprava. Treba sa dohodnúť na pláne ponoru, trase ponoru, pripraviť “suchý support”, skontrolovať techniku a plyny vo fľašiach atď.
-
Šípky
Pokiaľ to podmienky umožňujú na jazere, spravíme čiary a šípky odhrnutím snehu nohami alebo lopatami tak, aby šípky v snehu ukazovali vždy smer k miestu výstupu na hladinu. Človek ozaj nevie čo sa môže stať, je potrebné myslieť na každý detail. Pripravíme si vstup do vody v tvare trojhulníka. Príliš blízko pri brehu by znamenalo, že z dôvodu plytkej vody nezanoríme. Naopak, príliš hlboká voda pri vstupe by mohla sťaźiť samotné zanorenie.
-
Rezervné fľaše
Počas ponoru máme so sebou prídavné fľaše tzv. Stage so stlačeným plynom. Používa sa plánovanie ⅙, kedy dýchame polovicu plynu zo stage cestou tam a druhú polovicu máme na návrat späť. Pre prípad krízovej situácie máme so sebou ešte dve flaše na chrbte.
-
Vyväzovanie trasy – šnúry
Vždy si počas ponoru ťaháme šnúru, aby sme tak v prípade núdze, či strate orientácie mali ďalšiu pomôcku na čo najpresnejší a najľahší návrat z jazera von. Prvý úväz začína ešte na brehu.
-
Kontrola na brehu
Na brehu vždy čakajú minimálne 1-2 ľudia, ktorí sú oboznámení s plánom ponoru (čas, smer, hĺbka atď), a ktorí kontrolujú situáciu. Zároveň kontrolujú úväz. Treba myslieť aj na to, že sa môže vyskytnúť neplánovaný záškodník, ktorý či už chtiac alebo nechtiac môže šnúru pretrhnúť.
V neposlednom rade pomáha suchý support aj pri výstupe na breh, s vyzliekaním a podáva teplý čaj :).
Záver:
Akokoľvek vás láka plávať pod ľad, len tak pod ľad nikdy nechoďte. Videá z internetu sú často buď úplnou hlúposťou samotných aktérov, alebo sú dômyselne prepracované a majú rôzny backup a prípravu. Ako to môže vyzerať v praxi naozaj sa pozrieme v jednom z našich ďalších článkov.
Jeden koment